Narodený 1990, vyštudoval kulturológiu na FF UKF v Nitre a teóriu interaktívnych médií na FF MU v Brne. Venuje sa experimentálnej hudbe a vedie malé hudobné vydavateľstvo mappa editions. Knižne debutoval roku 2016 prózou Novoročný výstup na Jaseninu, s ktorou sa dostal do desiatky finalistov ceny Anasoft litera a získal za ňu Cenu Jána Johanidesa pre mladého autora. Po úspešnom debute opúšťa zatopený vrchársky kraj a popri rieke Ipeľ zostupuje dole na roviny, priamo do centra svojho rodného mesta, a v knihe PS pátra po Sándorovi Petőfim a jeho legende, ktorá sa stáva pozadím niečoho intímnejšieho. PS je poctou ľudskej geografii Juhu, ako autor nazýva teritórium svojich ciest. Či už je to štiavnická Banka Lásky, obrazáreň Haličského zámku, maďarský národný park Hortobágy alebo „veľavážený Lučenec, mesto novohradské“, každý si v PS nájde kút sveta či kus kultúrneho dedičstva, ktorý považuje za ten svoj – aj keď v juhászovskom podaní nie je možné mať v tomto ohľade žiadnu istotu, ako píše sám autor: „Čo ja viem, kde sú moje korene? Stále som na to neprišiel.“